Metóda Wim Hof, ktorú vyučuje Martin Thám, je viac o prijímaní života ako o otužovaní

 

Metóda Wim Hof, ktorú vyučuje Martin Thám, je viac o prijímaní života ako o otužovaní. To druhé je len príjemným bonusom v strede dňa, ktorý akoby v nás spečatí to, čo sme sa pochopili o prijatí, čo sme prijali.

V 3 minútach v ľadovej vode sa udeje úplne všetko. Plná prítomnosť, sústredený dych a vnútorný boj so starými programami. Choď von, lebo prechladneš. Toto nedáš. Je ti zima, čo nevidíš, že tu zomrieš? Zabaľ sa radšej do deky a daj si teplý čaj. Si nula, nedokážeš to. Okamžite vypadni z tej vody.

Čo behalo tebe v hlave prvý krát po vstúpení do ľadovej vody?

Zrazu zistíme, že viacerí sme na tom veľmi podobne. Že niektoré programy sú v nás z detstva tak hlboko vryté, že nám nedovolia vystúpiť z našej zóny, vyskúšať niečo nové. Tak sme uverili tomu, že sme to a tamto, ale pravda o nás samých, leží stále niekde hlboko v našom srdci. Pravda nie je to, čo vieme o sebe od druhých, pravda je to, čo zisťujeme o sebe my sami. Sú rôzne techniky, ako jej pomôcť von, ako sa viac dozvedieť o sebe.

Napríklad cez vedomý dych, za zvuku bubnov, kedy sme sami so sebou. A po vstupe do ľadovej vody, kedy sme naplno v prítomnosti. V momente, kedy sa rozpúšťajú všetky staré vzorce o nás samých. Keď neprijímame život, to čo sa nám deje, našu chorobu, alergiu, smrť blízkeho, trpíme a vytráca sa úsmev z tváre. Z radostného klbka sa meníme na tvrdý kameň bez emócii. Je veľkou odvahou a silou naučiť sa v živote prijať veci, ktoré prichádzajú. Pochopiť, že toto je život a tak to je.

Pochopiť, že čím viac s tým zápasíme a nechceme to, tým viac sa vzďaľujeme sami sebe. Jedným slovom: „Trpíme“. Dookola rozmýšľame prečo my, ja, prečo sa to stalo práve mne, namiesto toho, aby sme to konečne prijali, že tak to je. A teraz si dajme pár nádychov a výdychov. Vstúpme spoločne mysľou do ľadovej vody. Cítime chlad, zimu, najradšej by sme z tej vody vypadli, ale my z nejakého dôvodu ostávame. Prečo? Čo sa zmenilo? Prijali sme ju?

Áno, deje sa to postupne, po malých krokoch a stále dýchame, pozorujeme svoj dych. Selavi – to je život, taký je život, tak to už chodí.

1 – dňový intenzívny workshop u Martina je presne o tomto. O prijatí neprijateľného. Toho, čo nechceme, čoho by sme sa chceli najskôr zbaviť, ale ono sa to ku nám stále vracia. Jedine prijatím sa dá v živote pohnúť dopredu, nijako inak. Opustiť staré vzorce a pohnúť sa vpred, s úsmevom na tvári a radostným krokom.

Autor: Radoslav Zárecký

 

Menu