Každý rok, keď sa vonku ochladí, neustále okolo seba počujeme vetu: „Je mi zima.“ Aké fyziologické procesy nás ju nútia opakovane vyslovovať?
Telo je inteligentná mašinéria
Dokáže na podnety z vonku reagovať v stotinách sekundy. Keď vyjdeme na vzduch, kožné receptory okamžite vyhodnotia, v akom teplotnom rozmedzí sa nachádzajú. Ak sa im zdá, že vonku je chladno, neváhajú a okamžite posielajú túto informáciu do mozgu, ktorý na ňu odpovedá niekoľkými reakciami.
Niekedy si dá čas a počká, ako dlho sa v chlade plánujeme zdržať, prípadne aký intenzívny náš kontakt s chladom bude. Kladie si napríklad nasledujúce otázky:
- Bude nejaká časť pokožky chladu priamo vystavená?
- Bude chlad tekutý alebo sa budeme zdržiavať iba na vzduchu?
- Ako dlho v ňom pobudneme?
- Dokážeme svoju telesnú teplotu stabilizovať?
Skrehnuté prsty a končatiny
Ak sa ukáže, že v chlade sa zdržiavame dlho alebo že chlad je extrémny a čoskoro by došlo k zníženiu teploty v okolí hlavných orgánov, telo začína konať. Srdce, pľúca a ďalšie orgány v hrudnej a brušnej dutine vyhodnotí ako najdôležitejšie a všetku ochranu smeruje do tejto časti tela. Znamená to, že práve sem bude smerovať teplá krv z celého tela a že telo urobí všetko preto, aby sem nová dávka chladu nedoputovala. Cievy na rukách a na nohách sa začnú sťahovať podobne ako tie v ušných lalokoch a v nose a telo viac do týchto častí teplú krv nedopravuje. Ich strata by totiž zvyšok organizmu ohrozila najmenej.
Následkom väčšieho prekrvenia najdôležitejších orgánov tiež môžete pociťovať potrebu močiť častejšie. Obličky totiž zásobuje teplý prúd krvi a vyvoláva v nich práve chuť odskočiť si.
Zaujímavé však je, že telo neodpovedá iba na skutočnosť, že pokožka zrazu ochladla, ale aj na kolísanie zmien jej teploty. To znamená, že ak sa napríklad kúpete v studenej vode, pri prvom kontakte s vodou reaguje váš mozog rýchlejšie ako raketa vystrelená do vesmíru a celému telu oznamuje, že mu je zima. Ak ale zistí, že teplota pokožky sa po čase stabilizuje, prestane byť „hysterický“, upokojí sa a zjemní aj svoju nervovú odpoveď.
I keď to táto skutočnosť občas trochu znepríjemňuje život „Hoferom“ i klasickým otužilcom, predsa je životne dôležitá. Varuje totiž organizmus vo chvíľach, keď by mohlo dôjsť k zníženiu teploty telesného jadra, čo by mohlo viesť k nebezpečnej hypotermii. Vo chvíľach, kedy je vedomie človeka chladom otupené, nám môže táto automatická fyziologická odpoveď organizmu zachrániť život. Zabezpečuje nám ju hypotalamus, časť mozgu, ktorá je zodpovedná za udržiavanie rovnováhy vo vnútri organizmu.
